VÍNO PRE KAŽDÚ CHUŤ - FILTRE NA KAŽDÚ VODU

O VÍNE A VODE

O víne...

Ak patríte k tým, ktorí jedlo zapíjajú radšej vodou ako červeným vínom, nerobíte dobre. Austrálski vedci totiž zistili, že kvapka červeného vína po jedle brániukladaniu tuku v tele. Voda takéto schopnosti nemá, akurát zahasí smäd. Výskum austrálskych vedcov z univerzity v Curtin, inšpiroval vžitý názor, že červené víno je povzbudzujúcim prostriedkom. Chceli preto otestovať, či červené víno môže naozaj zabrániť infarktu a iným srdcovocievnym problémom tým, že zredukuje zásoby tuku v tele. Sledovali preto osem žien po prechode a skúmali aké množstvo tuku z jedla sa im dostane do krvného obehu. S prekvapením však zistili, že červené víno bránilo absorpcii tuku z jedla. Podobne účinné látky ako v červenom víne sa vyskytujú aj v zelenine a ovocí. Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho - pravda s mierou. Vo svojich preventívno-ochranných účinkoch sa biele víno dokonca vyrovná červenému a v niektorých ohľadoch ho dokonca predbehne, tvrdí športový lekár Klaus Jung z univerzity v Mohuči. Striedma konzumácia bieleho vína spôsobuje pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa. Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty a chránia organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov. Pitie vína taktiež znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zvýšená zrážanlivosť krvi má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.

 

CRICOVA - vínne pivnice v Moldavsku

Vínne sklady v Cricove nepochybne patria k najväčším svojho druhu. V pivniciach vyhĺbených vo vápencovej hornine  je  po celý rok konštantná teplota 10 – 13 stupňov a vlhkosť sa pohybuje od 90 – 100%. To sú ideálne podmienky na uskladňovanie vína. Cricova má aj svoje rekordy. Najstarším exemplárom je jeruzalemské víno z roku 1902. 

         

 

MILESTII MICI - vínne pivnice v Moldavsku

Milestii Mici - najväčšia vínna pivnica na svete a najväčšia európska vinotéka. 250 km pôodzemných tunelov, z ktorých  sa využíva cca 120 km. Tunely- ulice ako Sauvignon, Cabernet atď  tvoria podzemnú dopravnú sieť. Pivnice sa nachádzajú 45 - 80 m pod zemou. Konštantná teplota a vlhkosť su ideálne pre uskladnenie a zachovanie vín. 

 

"Golden Collection" z Milestii Mici vlastní takmer 2 milióny fliaš a bol nedávno uznaný ako najväčšia európska vínna kolekcia. Viac ako 70% uskladnených vín je červených, 20% sú biele a asi 10% sú dezertné. Vina z kolekcii „Golden Collection“ nájdete v našom e-shope kategória „ARCHÍVNE VÍNA“ http://www.vino-voda.sk/vyhladavanie/?string=golden+collection

 

O vode... 

Koľko a čo piť?

Mali by sme piť aspoň dva až tri litre vody denne, pretože práve toľko jej denne stratíme dýchaním, potením a močením. V lete spotreba stúpa až na tri-štyri litre vody denne. Vodu môžeme piť akúkoľvek, ale nie stále. Teda stále môžeme piť vodu z kohútika, dojčenskú alebo stolovú vodu. Minerálky však nie - látky, ktoré obsahujú a ktoré pôsobia v primeranom množstve liečivo, môžu pri predávkovaní zapríčiniť rozličné ochorenia. Pri pití vo veľkých množstvách minerálky menia krvný obraz, zvyšujú krvný tlak a predovšetkým zaťažujú obličky. Ak sa však rozhodnete striedať svoje nápoje s minerálkou v rozumných množstvách, samozrejme, nič sa vám nestane. Ani z kvality vody z kohútikov nemusíte mať obavy - za posledné desiatky rokov k nijakému priamemu zdravotnému poškodeniu vodou neprišlo.

 

Voda k vínu je potrebná. Nie je však jedno, aká

In vino veritas, in aqua sanitas (vo víne je pravda, vo vode zdravie) - táto fráza dostáva v poslednej dobe čoraz hlbší význam. Na tému vody sa upriamuje stále väčšia pozornosť a tí najlepší someliéri vedia určiť niekoľko jej druhov vôd či rozlišovať jej chute. Keďže víno je neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry, každý seriózny podnik musí starostlivo vyberať aj vody vhodné k vínu. A nie je jedno, o akú vodu ide.
Náš organizmus vo všeobecnosti vodu potrebuje - voda hydratuje, zlepšuje detoxikáciu (je jedno či ide o jedlo alebo alkohol) i chuť. S ktorýmkoľvek alkoholom je dobré piť vodu, pretože ten tak nedosahuje vysokú úroveň a zabráni prílišnému opojeniu (a bolestiam hlavy). Niektoré vysoko mineralizované vody, napr. Fatra, dokážu neutralizovať kyseliny a tým upokojiť žalúdok po nadmernej konzumácii vína, či u ľudí ktorým kyselina nerobí dobre.

No každá voda je iná. Odlišujú sa najmä zložením minerálov, ale aj ich koncentráciou, obsahom sodíka, vápnika či mierou karbonizácie. A tak ako má svoje zákonitosti kombinovanie vína a jedla, svoje pravidlá má aj kombinovanie vína a vody. „Pri posudzovaní vína je dôležité, aby si degustátor z času na čas prepláchol ústa a osviežil tak svoje chuťové receptory. Voda doslova opláchne molekuly aromatických látok z receptorov a teda celkovo osvieži vnímanie vína ako takého. Ak si chceme víno vychutnať, vyberáme si neutrálne vody, ktoré neovplyvnia a neposúvajú prejav vína žiadnym smerom.“

Dôležité vlastnosti vody, ktorú vyberáme k vínu:

  • CHUŤ - Chuťové vlastnosti vody by nemali byť dominantné - prekrývať sa s chuťou vína alebo ju akokoľvek ovplyvňovať.

  • ZLOŽENIE - Voda by nemala byť príliš zásaditá a mineralizovaná.

  • OBSAH CO2 - Ideálnou voľbou je voda nesýtená, pretože väčšia prítomnosť CO2 môže vytvárať jemnú kyslosť či ostrosť, je to však na osobných preferenciách degustátora.

  • TEPLOTA - Chlad potláča prejav vôní a chutí, takže teplota podávania vody by nemala byť veľmi nízka. Samozrejme, záleží na príležitosti, či je leto alebo zima, ale ideálna teplota je medzi 10 – 14 °C.

  • PODÁVANÁ V SKLE , kde si uchová svoju čistotu a sviežosť. Vlastnosti vody podávanej v plaste sú proste iné.